Prečo na Slovensku neexistuje klasické zubné poistenie ako v zahraničí?

Dopyt existuje – potvrdzuje to prieskum úradu pre dohľad nad zdravotníctvom

Nejde len o dojem. V apríli 2023 realizoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou reprezentatívny prieskum na vzorke 1 014 respondentov, ktorý sa pýtal priamo na záujem o doplnkové zdravotné poistenie. Výsledok bol jednoznačný: až 50 percent respondentov vyjadrilo záujem o pripoistenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti o zuby, čo bol spomedzi všetkých skúmaných oblastí najväčší záujem. Pokiaľ ide o cenu, ktorú by boli ľudia ochotní platiť, pre 37 percent opýtaných by bolo optimom päť eur mesačne, pre deväť percent desať eur a pre dve percentá pätnásť eur a viac. Samotný úrad si túto medzeru na trhu uvedomuje – vo svojej výročnej správe upozornil, že priestor na doplnkové zdravotné poistenie majú poisťovne najmä v oblastiach, na ktoré poistenci najviac doplácajú, a to sú práve dentálne výkony a fyzioterapia. Inými slovami: presne tam, kde ľudia dnes najviac platia z vlastného vrecka, by bol o pripoistenie najväčší záujem.

Zákon to už dnes umožňuje – len to nikto nevyužíva

Prekvapivé je, že chýbajúca legislatíva nie je hlavnou prekážkou. Podľa zistení úradu zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení už v § 2 ods. 1 písm. b) definuje individuálne zdravotné poistenie a zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v § 6 ods. 13 umožňuje zdravotným poisťovniam uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení podľa zákona o komerčnom poisťovníctve. Právny rámec teda existuje – poisťovne by takýto produkt teoreticky mohli ponúkať už dnes.

Prečo to teda poisťovne neponúkajú?

Odpoveď dalo priamo Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyjadrení pre agentúru TASR. Rezort uviedol, že zavedenie doplnkového poistenia by si najprv vyžadovalo presné legislatívne vymedzenie tzv. základného balíka – teda jasnej hranice medzi tým, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia, a tým, na čo by sa vzťahovalo pripoistenie. Ministerstvo pritom nevníma toto rozšírenie ako prioritnú tému a poukázalo na to, že zdravotné poisťovne už v minulosti avizovali, že komerčné alebo individuálne poistenie by pre ne nebolo rentabilné. Za touto neochotou stoja typické poistno-matematické problémy:

• Nejasná hranica štandardu a nadštandardu – bez presného legislatívneho vymedzenia by poisťovňa ťažko oceňovala riziko, ktoré poistením preberá.
• Riziko negatívneho výberu (adverse selection) – pripoistenie by si s najväčšou pravdepodobnosťou dojednávali práve ľudia, ktorí už vedia, že budú potrebovať nákladnú liečbu (napr. plánovanú protetiku), čo by produkt predražilo pre všetkých.
• Malý trh – populácia Slovenska je príliš malá na to, aby sa oplatilo budovať samostatnú produktovú líniu len pre zubné pripoistenie, ako je to bežné vo väčších západoeurópskych krajinách.
• Konkurencia „zadarmo“ pôsobiacich benefitov – keďže zdravotné poisťovne už teraz ponúkajú aspoň symbolické ročné príspevky na zuby v rámci bežného poistenia, nemajú silný obchodný dôvod investovať do vývoja plateného pripoistenia, ktoré by s týmito benefitmi čiastočne konkurovalo.

Politický rozmer: citlivá téma dvojúrovňového zdravotníctva

K technickým a biznisovým dôvodom sa pridáva aj politický kontext. Zavedenie doplnkového zdravotného poistenia je na Slovensku dlhodobo vnímané ako krok smerom k tzv. dvojúrovňovému zdravotníctvu – teda k systému, kde by si časť populácie mohla priplatiť za lepší alebo rýchlejší prístup k starostlivosti. Táto téma je politicky citlivá a opakovane naráža na obavy, že by prehĺbila nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Aj expertka na zdravotné poistenie sa pre médiá vyjadrila v podobnom duchu – doplnkové poistenie je síce vítaná myšlienka, ale jeho zavedenie je náročné, okrem iného aj pre množstvo parametrov, ktoré by bolo treba ošetriť, napríklad rôzne typy zubných protéz. Kombinácia legislatívnej neistoty, biznisovej neatraktivity pre poisťovne a politickej citlivosti je hlavným dôvodom, prečo zostáva zubné poistenie na Slovensku len teoretickou možnosťou, nie reálne dostupným produktom.

Čo majú iné krajiny inak

V krajinách, kde súkromné zubné pripoistenie bežne funguje (typicky v západnej a severnej Európe), zvyčajne existujú dve podmienky, ktoré na Slovensku chýbajú súčasne: jasne definovaný a stabilný základný balík verejného poistenia, od ktorého sa dá pripoistenie odvíjať, a dostatočne veľký a zavedený trh komerčného zdravotného poistenia, ktorý dokáže riziko rozložiť medzi milióny poistencov. Malý slovenský trh a nejasná hranica medzi štandardom a nadštandardom robia z tohto modelu pre komerčné poisťovne dlhodobo neatraktívnu investíciu.

Čo teda ľuďom na Slovensku ostáva namiesto poistenia?

Keďže klasické zubné pripoistenie v dohľadnej dobe pravdepodobne nevznikne, priestor, ktorý identifikoval aj samotný ÚDZS, začínajú napĺňať iné modely – najmä priame členské programy zubných kliník. Namiesto poistného, ktoré by smerovalo do poisťovne a podliehalo neistej legislatíve, platí pacient pravidelný mesačný paušál priamo poskytovateľovi starostlivosti, ktorý mu garantuje dohodnutý rozsah ošetrení bez doplatkov. Presne takto funguje program Zubná istota: mesačný paušál od 10,99 € dohodnutý individuálne po vstupnej konzultácii a 3D RTG, v rámci ktorého je dohodnutá starostlivosť hradená v plnom rozsahu. Nejde o obchádzanie neexistujúceho poistenia „oklukou“ – je to iný, priamočiarejší princíp: platíte za predvídateľnosť priamo tomu, kto starostlivosť poskytuje, nie sprostredkovateľovi, ktorý musí riešiť regulačné a poistno-matematické prekážky opísané vyššie. Kým sa na Slovensku dočkáme klasického zubného poistenia, môžete mať náklady na zuby predvídateľné už dnes – dohodnite si bezplatnú vstupnú prehliadku v rámci programu Zubná istota.

Časté otázky